S pribúdajúcimi rokmi si niektorí ľudia začnú všímať zvláštnu vec – ruky sú síce ešte pevné, no meno včerajšieho návštevníka im z hlavy ujde ako para nad parným kúpeľom. Niektoré spomienky sa strácajú nie ako listy vo vetre, ale ako staré listy vo váze – pomaly, potichu, nenápadne. A hoci vrásky na čele si vieme natrieť krémom, na rozmazané myšlienky neexistuje žiadna zázračná masť.

No vedzte, milí čitatelia, že kognitívny úpadok nie je nevyhnutný ako účtenka po nákupe. Ba čo viac – niektoré stratégie, overené vedeckými štúdiami a šikovne zabalené do každodenných návykov, môžu spomaliť jeho priebeh a zachovať myseľ čipernú, aspoň natoľko, aby vedela nájsť okuliare bez toho, aby boli práve na nose.

Alzheimer a jeho tichí príbuzní

Alzheimerova choroba patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia, ktoré postupne poškodzujú pamäť, schopnosť rozmýšľať a samostatne fungovať. Vedci zistili, že prvé zmeny v mozgu môžu začať 10–15 rokov predtým, než sa objavia viditeľné príznaky. To znamená, že na túto „pamäťovú zimu“ sa dá pripraviť už v „jeseni“ života.

Demencia pritom nie je jednou chorobou – je to ako orchestrový pochod rôznych dirigentov: Alzheimer, vaskulárna demencia, Lewyho telieska… každý hrá inak, ale výsledok je ten istý – myseľ sa unavuje rýchlejšie než telo.

Zázraky každodennosti: pohyb, spánok a vitamíny pre mozog

Zamysleli ste sa niekedy, prečo tanec, prechádzka v lese alebo lúštenie krížoviek zanechá na tvári ten istý blažený úsmev ako nedeľný vývar? Výskumy ukazujú, že pravidelný pohyb – hoci aj svižná prechádzka 30 minút denne – znižuje riziko demencie až o 40 %. K tomu pridajte kvalitný spánok a pravidelné duševné výzvy – a máte koktail, ktorý by si mozog objednal aj dvakrát denne.

Jedlo hrá tiež svoju rolu. Stará známa stredomorská strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, ovocie, zeleninu a orechy pôsobí na mozog ako jarný dážď na vysušenú záhradku. Výživa je jedným z najvýznamnejších modifikovateľných faktorov ovplyvňujúcich kognitívne starnutie.

Správne poradie dňa – aj pre myšlienky

Mozog miluje rutinu. Nie tú nudnú, kde sa každý deň opakuje ako v nekonečnej repríze, ale tú, ktorá dáva dňu správne poradie: raňajky v pokoji, rozhovor s blízkym, pár minút s knihou, prechádzka na slnku, popoludňajší oddych. Každý takýto deň je ako tehlička do stavby duševnej pevnosti. Navyše – čím viac zmysluplných aktivít, tým menej priestoru pre túlavé myšlienky, ktoré vedú do slepých uličiek zabúdania.

Pomáha, keď vás počúva odborník

Kognitívne problémy však nie sú len o pamäti – často sú spojené s úzkosťou, depresiou či stratou zmyslu. V takých chvíľach môže byť rozhovor s odborným klinickým psychológom ako rozhovor s majákom v hmle. Nie preto, že by mal čarovné odpovede, ale preto, že vie klásť otázky, ktoré rozsvietia tmu v hlave. Je to pomoc, ktorá má ľudskú tvár a vedecký základ zároveň.

Nezabúdajme ani na silu humoru. Ten, kto sa zasmeje nad tým, že si zapol sveter naruby alebo volá svojho vnuka menom psa, má stále zdravý kúsok sebareflexie – a tá je najlepší antioxidant duše. Život nemusí byť len rovná diaľnica – pokojne môže byť aj kľukatá cestička lemovaná spomienkami, občas zabudnutými, no stále našimi.